Menu Zavrieť

Traja králi a Loppiainen

Sviatok Troch kráľov, oficiálne Epifania, Zjavenie Pána, uzatvára vianočné obdobie. Deň sa pomaly začína predlžovať, v duchu príslovia „Na Tri krále, o krok dále“. Vo Fínsku sa tiež tento sviatok až do 16. storočia nazýval sviatok Troch kráľov (Kolmen Pyhän Kuninkaan päivä), ale dnes ho poznáme pod menom Loppiainen. Prečo sa počas tohto sviatku svätila voda a krieda? Viete čo znamenajú skratky G†M†B† nad vchodovými dverami?

Foto: TASR

Na Tri krále sa v kostole svätí voda. V minulosti sa jej pripisovala veľká moc a dokonca sa aj obradne pila. Každý člen rodiny sa napil svätenej vody, aby bol po celý rok zdravý. Podobné ochranné schopnosti sa pripisovali trojkráľovej kriede, takisto svätenej v tento deň. Ak sa ňou nakreslil kruh, mal mať magický účinok a chrániť pred nečistými a zloprajnými silami. V niektorých oblastiach Slovenska si ľudia dávali svätiť nielen vodu a kriedu, ale aj cesnak a soľ. V domácnosti sa potom tieto štyri veci uchovávali ako ochrana pred nepriaznivými silami.

Traja králi

Traja králi, podľa biblického textu – traja mudrci, stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. Existujú domnienky, že išlo o perzských učencov astronómov, ktorí pri pozorovaní úkazov na oblohe uvideli žiarivú hviezdu. Tá priviedla mudrcov do Betlehema.

Ku dňu Troch kráľov sa v Česku a na Slovensku viazali aj koledy, čiže vinše, ktoré mali do domu privolať šťastie, zdravie a blahobyt. Na sviatok Troch kráľov navštevoval domy farár, kostolník, či kantor s kňažskou koledou. Domácim zaželali spevom i slovom šťastný nový rok, príbytok vysvätili a nad dvere kriedou napísali iniciály kráľov, resp. mudrcov – Gašpara, Melichara a Baltazara – G†M†B† a rok. Skratka G†M†B† (sú tam tri kríže, nie plus) znamená aj Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom.

Starší chlapci sa poobliekali za troch kráľov, nosili so sebou betlehem a vinšovali, alebo predvádzali trojkráľovú hru, ktorej libreto tvorila návšteva troch mudrcov v Betleheme pri novonarodenom Ježišovi. Troch kráľov často dopĺňal anjel s papierovou hviezdou na palici, doplnkom bol aj ozembuch, či koruny kráľov z papiera. Vo Fínsku sa na sviatok Troch kráľov pečú perníčky v tvare hviezdy, ktoré sa majú v dlani v tichosti rozlomiť. Verí sa, že keď sa perník rozlomí na tri časti, ktoré sa potom v tichosti zjedia, môže sa splniť prianie.

V Česku a na Slovensku sa po sviatku Troch kráľov zvyčajne oberal vianočný stromček, ktorý sa potom zavesil na niektorý ovocný strom, najmä na taký, ktorý nechcel zarodiť.Tento sviatok bol posledným dňom návštev a koledovania. Mládenci zvykli organizovať zábavy, do polnoci sa v domoch dojedli zvyšky novoročných jedál a koláčov. Ak by s nimi totiž gazdiná šetrila, podľa povier by ju čakal rok plný biedy a šetrenia.

Po sviatku Troch kráľov prišlo obdobie zábavy a veselosti, začínali sa totiž fašiangy a chystajú sa zábavy v očakávání príchodu ďaľšieho kresťanského sviatku, Veľkej Noci. Vo Fínsku v niektorých oblastiach na juhozápade, býva posledným dňom Vianoc až Nuuttinpäivä 13. januára, kedy sa podľa vzoru švédskych ľudových tradícií tancuje okolo vianočného stromčeka a zvyšky jedla a alkoholu sa ponúkajú kozlovi „nuuttinpukki“, ktorý obchádza domy. O tejto tradícii však napíšeme podrobnejšie až za pár dní.

Zdroje:
https://bratislava.dnes24.sk/
https://fi.qaz.wiki/wiki/Epiphany_(holiday)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *